Ako poznať rozdiel medzi českým krištáľom a jeho imitáciami

Kvalita má svoju hodnotu

Predajca vás nalákal na podozrivú nízku cenu krištáľového výrobku? V takejto chvíli je potrebné zbystriť. Môže ísť o napodobeninu. Pre český krištáľ je typická vysoká kvalita materiálu a precíznosť jeho spracovania. Pri výrobe sú používané zložité postupy a najmodernejšie technológie. Napríklad pri brúsení. Uvedené aspekty sa logicky odrážajú aj do ceny krištáľových výrobkov.

Podozrivo nízka cena môže byť jedným z varovných signálov upozorňujúcich na imitáciu. Ak ste našli predajcu, ktorého ceny sú pri obdobných produktoch o tretinu či dokonca polovicu lacnejšie než u konkurencie, tak tu s veľkou pravdepodobnosťou nie je niečo v poriadku.

Napovie vám typický lesk alebo hmotnosť

Pre rozpoznávanie českého krištáľu od jeho imitácií existujú základné rady. Pre krištáľ je typický vysoký lesk a trblet. Unikátny lom svetla, ktorý v lustroch násobí silu svetla zo žiaroviek. Bežné sklo alebo akrylátové plasty – teda materiály najčastejšie používané pri imitáciách – tieto vlastnosti a charakteristický lom svetla nemajú.

Zvýšený lesk a lom svetla je spôsobený prítomnosťou oxidu olovnatého. Práve vďaka nemu krištáľové sklo láme svetlo tak, že v ňom vidíte dúhové farby, a odráža celé svetelné spektrum. Oxid olova pridáva sklu na hmotnosti – napodobeniny krištáľu môžu byť až o polovicu ľahšie než originál.

Napodobenina bude mať nižšiu životnosť. Rýchlo degradujú najmä imitácie využívajúce plasty, ktoré sivejú. Svoje o tom už určite vedia majitelia lustrov z akrylátových plastov. Napodobeniny krištáľu často vznikajú v Číne, prípadne v ďalších krajinách s ešte nižšími výrobnými nákladmi.

Právne predpisy zohľadňujú podiel oxidu olovnatého

Rozdielmi medzi krištáľom a napodobeninami sa zaoberajú aj právne predpisy. Tie sa v rámci jednotlivých krajín odlišujú. Pravidlá Európskej únie hovoria o tom, že sklenený výrobok musí mať obsah oxidu olovnatého väčší ako 10 %, aby tento tovar mohol byť označený ako „krištáľ". Ak je tento podiel vyšší než 30 %, ide o „vysoko olovnatý krištáľ". V Spojených štátoch amerických však stačí iba 1 % oxidu olovnatého, aby mohlo byť sklo kvalifikované ako krištáľ. Obecne sa používa termín „olovnatý krištáľ" pri sklenených výrobkoch s viac ako 24 %.