Lustre z krištáľu, skla alebo plastu?

Je to sklo alebo krištáľ?

Existuje rozdiel medzi krištáľom a sklom. Určuje sa podľa prijatých právnych predpisov v jednotlivých krajinách. Väčšinou to znamená, že slovo krištáľ značí percentuálnu prítomnosť oxidu olova.

V Európe: pravidlá EÚ určujú, že sklenený tovar, obsahujúci menej ako 4% oxidu olovnatého, je definovaný ako „sklo", sklenený tovar s obsahom oxidu olovnatého väčším ako 10% je „krištáľ" a sklo s obsahom oxidu olovnatého väčším ako 30% je označené ako „vysoko olovnatý krištáľ".

V USA: pre USA stačí 1% oxidu olovnatého a sklo je kvalifikované ako krištáľ.

Ostatné krajiny: u výrobcov z ostatných krajín je otázka významu slov a termínu krištáľ taká, že používajú pre akékoľvek „vycibrené", vysoko kvalitné číre sklo slovo Crystal alebo Crystaline.

Všeobecne sú „olovnatým krištáľom" označené výrobky, ktoré majú viac ako 24% oxidu olova. Prítomnosť oxidu olova dodáva sklu po brúsení vyšší lesk. Oxid olova pridáva sklu na hmotnosti a spôsobuje, že sklo láme svetlo, takže rozkladá lúče prechádzajúce sklom do dúhových farieb a odráža celé svetelné spektrum.

Výrobcovia používajú aj sklo označené ako „krištáľ", obsahujúce menej ako štandardných 24% oxidu olova. Toto má však väčšie percento oxidu bárnatého, ktorý zaisťuje vysokú kvalitu skla a lomu svetla.

Ak si teda kúpite „krištáľový luster" z obyčajného skla, bude mu potom chýbať to zásadné – lom svetla, ktorý ponúkajú iba skutočné krištáľové prívesky – lustre sa potom netrblietajú a nezosilňujú silu svetla zo žiaroviek. Ak chcete predísť sklamaniu, vždy sa zaujímajte o kvalitu sklenených dielov.

Zvláštnou kapitolou sú potom „krištáľové lustre" z akrylátových plastov. Tie úplne popierajú svoj hlavný účel, pre ktorý boli vyrobené, kedy vedľa estetickej hodnoty majú násobiť silu svetla zo žiaroviek. Plast teplom zo žiaroviek rýchlo degraduje a zosivie. Remeselné spracovanie takýchto lustrov potom zodpovedá ich nízkej cene...